Ignaciánska spiritualita je jednou z mnohých kresťanských ciest vedúcich k Bohu, k sebe a k inému človeku. Jej názov je odvodený od sv. Ignáca z Loyoly, zakladateľa jezuitov, ktorý svoj životný príbeh zhrnul v knihe Duchovných cvičení, kde okrem iného opisuje svoje skúsenosti modlitby, proces rozpoznávania vnútorných prežívaní (tzv. hnutí) či tak charakteristické zameranie na hľadanie väčšej Božej slávy.

Ignaciánska spiritualita je praktická spiritualita. V jej strede je vedomé zameranie sa na Boha, ktorý je stále aktívne prítomný vo svete a v ľudských životoch, ako aj na osobnú sebareflexiu človeka, ktorý v pravde a slobode pred Bohom neustále hľadá a nachádza Boha vo všetkom.