Hľadaj pokoj a zotrvaj v ňom

Moje vnútro je ako rozbúrené more a ja prežívam vnútorný nepokoj.

Stiahnem sa na chvíľu do samoty a nájdem si tiché miesto, kde zotrvám aspoň 15 minút.

Doprajem svojmu telu takú polohu, v ktorej pocítim úľavu – ležím, sedím s vystretými alebo prekríženými nohami, stojím so šálkou kávy – a môžem v nej zotrvať do konca modlitby. Zatvorím si oči.

Chvíľu pozorujem, čo prežívam vo svojom vnútri. Možno sa tam stretávam s hnevom, únavou, alebo je vo mne búrka emócií, či chaos myšlienok. Čokoľvek nachádzam, prijmem to také, aké to je. Smie to tu teraz byť.

Začnem zhlboka dýchať – nádych a výdych, nádych a výdych – a všetky moje rozbúrené emócie hýbem v rytme dýchania ako vlny na mori. Pri nádychu idú smerom ku mne a pri výdychu ich zase smerom odo mňa. Možno začujem ich plač, či bolesť ako šum, či žblnkot mora. Chvíľu sa akoby kolíšem vo vlnách svojich emócií a nechám ich postupne vyplavovať a odplavovať.

Keď cítim, že sa moje emócie upokojili, zostanem ešte so slovami žalmu: „Iba v Bohu spočiň duša moja, lebo len on mi dáva nádej.“ (Ž 62,6)